Blogy

Malíř myšlenek René Magritte

Brusel si připomíná padesáté výročí úmrtí svého světoznámého rodáka a zároveň klíčové osoby surrealistického umění Reného Magritta (1898 až 1967) . Pro Belgičany znamená hodně. Naučil nejen je snít během dne. Jeho život byl přitom v kontrastu s jeho dílem.

Continue Reading

Blogy

Podzimní nálada

Nadcházející sychravé počasí přímo vybízí k tomu, abyste si doma vyrobili nějakou pěknou, podzimní dekoraci. Líbí se mi hlavně dekorace z přírodních materiálů. Třeba z toho, který najdete venku při svých podzimních procházkách.
Včera bylo v Brně hezky, proto jsem se zastavila při zpáteční cesty z obchodu u komposťáku brněnského arboreta. Dá se tam najít spousta přírodního materiálu k dekoracím. Vylovila jsem zajímavě vypadající, suchou trávu, vínové bobule, chvojí i takové malé šištičky (docela ráda bych věděla, z jakého stromu nebo keře jsou).
Hned po příchodu domů jsem z nasbíraných věcí vyrobila tento jednoduchý, podzimní věnec do okna.

Continue Reading

Blogy

Mít někoho jen pro sebe. Aspoň na hodinu.

Jsme nemocní. Všichni. Do jednoho. Někteří z nás na to mají dokonce papír. Mít papíry na hlavu je lehce schizofrenní. Vidíte, i já jsem teď ono slovo použila špatně.
Pro někoho symbolizují ponížení. Odrovnání, nálepku blázna a neschopného jedince. Jiní se za svou diagnózu rádi schovají. Jsem nemocná, nevidíš? Starej se o mě!

Continue Reading

Blogy

ABOUT ME & AUTUMN VIBES

SOM. Som bláznivá. Na prvý pohľad jemná, no v skutočnosti drzá a úprimná. Som flegmatik. Hlavne pri tom, čo si o mne ľudia myslia a hovoria, pretože to mám viete kde. Som energická, často “trafená” a veľmi prejavujúca svoje pocity a emócie. Hlavne tie pozitívne. Možno aj preto na ľudí väčšinou pôsobím oveľa mladšie, ako skutočne som (a nie že by mi to nejak vadilo). Som ambiciózna, vytrvalá a viem sa hrozne rýchlo (a veľa) nadchnúť pre vec. Ak niečo chcem, idem si za tým až kým to nedokončím. Tiež som netrpezlivá a všetko musím mať hneď. V dobrej spoločnosti som skôr extrovert, no viem sa prepnúť do režimu, kedy rada ľudí len pozorujem, počúvam a všímam si. Niekedy sa zvyknem do toho tak ponoriť, že to vyzerá, že prehnane “zízam”. Nesúdim ľudí na prvý dojem, no už po chvíli môjho “pozorovania” viem odhadnúť ich povahu a to, o akého človeka ide. A aj preto nechápem svoju vlastnosť, kedy sa dokážem druhému človeku rýchlo otvoriť, no zároveň sa dokážem pred tým istým človekom ešte o to rýchlejšie uzavrieť.

Continue Reading